Upíry

Mýtické a folklórne kreatúry – mŕtvi ľudia, ktorí sa živili krvou živých ľudí. Podobné mýtické postavy sa vyskytujú vo viacerých kultúrach (Mezopotámia, staroveké Grécko či Rím), aj keď sa neoznačujú ako upíry. Tento názov sa spopularizoval až v 18. storočí, keď sa legendy o týchto tvoroch začali šíriť z východnej Európy a Balkánu do západnej Európy. Slovanské kultúry často používali vo svojich legendách nadprirodzené bytosti. Tieto podozrenia z upírizmu viedli občas až k hystérií, ktorá neraz skončila tým, že podozrivý z upírstva bol prebodnutý kolom. Dokonca oficiálne vládne špičky sa venovali problémom upírov, nechali exhumovať množstvo hrobov. Svojím dielom do tohto strachu prispela aj literatúra, najmä kniha Johna Polidoriho The Vampyre (slovenský preklad: Na počiatku bol upír) z roku 1819. Strach z upírov paradoxne najviac eskaloval v osvietenstve, kedy sa väčšina mýtov a legiend, naopak, potláčala. Útoky upírov boli dokonca zdokumentované a vyšetrené. Koniec naháňaniu upírov spravila cisárovná Mária Terézia, ktorá nechala svojho osobného doktora Gererds van Swietena vyšetriť prípady upírskych útokov. Ten, keď sa vrátil na cisársky dvor vyhlásil, že upíry neexistujú a tak Mária Terézia vydala zákon, ktorý zakazoval ďalšiu exhumáciu podozrivých hrobov. Napriek tomu sa legendy o upíroch šírili na lokálnych úrovniach naprieč celou južnou a východnou Európou. A z času na čas sa objavia aj dnes.

Popisy upírov a ich zvykov sa rozchádzajú, avšak všeobecne sú upíry vnímaní ako nesmrteľné tvory, ktoré premieňajú svoje obete takisto v upírov. Majú vyrastené očné zuby a nechty.

Tu je niekoľko legiend:

  • Jedným zo spôsobov ako nájsť upírý hrob je nechať prejsť cez cintorín panica na panenskom čiernom žrebcovi, ten sa bude strániť hrobu upíra a nepôjde k nemu.
  • Brániť sa proti upírom možno cesnakom. Účinná mala byť aj kytica divých ruží či hloh. Aby ľudia odohnali upíra od domu, sypali na strechu zrnká horčice.
  • Pre tých pobožnejších slúžili na obranu proti upírom svätý kríž, ruženec či svätená voda.
  • V niektorých legendách a kultúrach (najmä po 16. storočí, keď vedci objavili netopiere v južnej Amerike, ktoré cicajú krv) sa mohli upíry meniť na netopiere a lietať.
  • Upíry nemohli chodiť po vysvätených miestach (kostoloch či kláštoroch)
  • Upíry nemajú odraz v zrkadle, nevrhajú ani tieň. Preto sa ako protiupírska tradícia zaužíval zvyk umiestňovať zrkadlo pred vchodové dvere domu.
  • Upíry z folklórnych análov boli aktívni najmä v noci, slnečné žiarenie im však neškodilo (ako sa to interpretuje v modernejších filmových spracovaniach).
  • Najbežnejšou metódou ako zabiť upíra je prebodnúť mu kolom srdce (prebodnutie cez ústa sa pestovalo v Rusku či severnom Nemecku).
  • Uťatie hlavy upírovi sa preferovalo v západoslovanských kultúrach.